V lone matky boli dve bábätká. Bratia dvojčatá. Jeden sa spýtal druhého:
,,Myslíš si, že existuje život po pôrode?“
Druhý odpovedal:
,,Samozrejme že áno. Niečo musí byť po pôrode. Možno sme tu, aby sme sa pripravili na to, čo budeme neskôr.“
,,Podľa mňa to je nezmysel,“ povedal prvý. ,,Život po pôrode neexistuje. Čo by to bol za život?“
Druhý povedal: ,,Neviem, ale verím, že tam bude viac svetla ako tu. Možno tam budeme chodiť po nohách a jesť ústami. Možno budeme mať aj iné zmysly, ktorým teraz nerozumieme.“
Prvý odpovedal: ,,To je absurdné. Chodiť je nemožné. A jesť s našimi ústami? Smiešne! Pupočná šnúra dodáva výživu a všetko, čo potrebujeme. A všimni si, pupočná šnúra je príliš krátka. Život po pôrode je preto logicky vylúčený.“
Druhý trval na svojom: ,,Nuž, myslím, že niečo existuje a možno je to iné, ako je to tu. Možno už nebudeme potrebovať túto fyzickú šnúru. Bude iný spôsob, ako prijímať potravu.“
Prvý odpovedal: ,,To je nezmysel. A navyše, ak existuje život po pôrode, prečo sa odtiaľ nikto nevrátil? Pôrod je jednoducho koniec života a po ňom nie je nič iné ako tma, ticho a zabudnutie. ,,No, neviem,“ povedal druhý. ,,Ja proste cítim, že sa určite stretneme s Matkou a ona sa o nás postará.“
Prvý odpovedal: ,,Matka? Naozaj veríš v Matku? To je na smiech. Ak existuje Matka, kde je teraz?“
Druhý povedal: ,,Je všade okolo nás. Sme ňou obklopení. Sme z nej. Práve v nej žijeme. Bez nej by tento svet nebol a nemohol existovať.“
Prvý sa pousmial: ,,No ja ju nikde nevidím, takže je logické, že neexistuje.“
Na to druhý odpovedal: ,,Niekedy, keď si v tichu a sústredíš sa a počúvaš, môžeš vnímať jej prítomnosť a počuť jej láskyplný hlas, ktorý prichádza zhora.“
,,Toto nemá zmysel,“ odpovedal prvý a ukončil rozhovor…
20. decembra 2024
