Views: 0
Vlk je plaché zviera. Nemá dôvod na vás striehnuť, prípadne na vás zaútočiť. Vyhýba sa kontaktu s človekom a pri náhodnom stretnutí je ochotný sa stiahnuť. Nie je to krvilačná šelma. Tento obraz o ňom vytvorili filmári, aby zdramatizovali scenár a dej filmu. Divoký vlk však nikdy nezaútočí na človeka. Ak nie je v priamom ohrození.
Na prvom mieste je rodina
Život vlkov je plný harmónie, hravého a láskavého správania sa jednotlivých členov svorky k sebe navzájom. Mláďatá sú tu milovaným a ochraňovaným pokladom svorky. Starí a zranení členovia svorky dostávajú potravu a je o nich postarané. Keď svorka ide na lov, tak so starým či chorým vlkom ostane niekto silný, aby ho chránil. Každý vie, aké je jeho miesto v svorke. Život v nej je o altruizme.
Na čele svorky je pár – vlčí rodičia. Spravidla sú kombináciou dvoch typologicky odlišných vlkov. Aj tu platí, že protiklady sa priťahujú. Svorku tvoria rodičia a niekoľko generácií mláďat. Okrem toho tu môžu byť strýkovia, tety, prípadne vlci ktorých prijali medzi seba. Každá svorka je niečím iná.
Odovzdávanie skúseností
Autorita je tu daná tým, kto je rodič, prípadne starší súrodenec. Je to hierarchia na základe rodinného usporiadania. Zároveň však platí, že za rodinu sú ochotní položiť život.
Vo výchove sa mláďatá snažia napodobňovať rodičov. A tí im nechávajú slobodu, ale v rámci určitých medzí – jasných pravidiel. Je tu prítomná veľkorysosť, ale aj skúsenosť s dôsledkami – získavanie skúseností pod dohľadom. Ak treba, tak z diaľky.
Vo výchove je prítomná jednota. Rodičia tu spolu hája rovnaké princípy. Nie je možné ich rozoštvať…
Byť vždy na blízku
Vlk je nesmierne inteligentný tvor. Otec tu nechá mláďa, aby ho porazilo len preto, aby mu doprial pocit, aké to je. Mláďa vie, že to nebolo naozaj. Ale ten pocit si zapamätá. Otec tu je bez ohľadu na povahu nadšeným otcom. Dokonca ak je to potrebné, nahradí otca aj v rámci širšej rodiny – stane sa náhradným otcom. Aj vlci dokážu byť náladoví, ale dôvera, tá je tu vždy.
Členovia svorky si navzájom pomáhajú. Naučili sa kombinovať svoje schopnosti a navzájom sa dopĺňať. Všetci si tu pomáhajú navzájom. Nikto nie je ponechaný sám na seba.
Vedieť kedy použiť silu
Vlci veľmi dobre vedia odhadnúť kedy investovať silu a energiu do boja a kedy sa mu vyhnúť. Vyhýbajú sa konfliktom, ak to nie je nevyhnutné.
Keď pozorujete postup vlčej svorky, ide o veľmi premyslený princíp. Vpredu sú tí, ktorí razia cestu. Potom nasleduje vodcovský pár – rodičia, za nimi mláďatá a ostatní členovia. V prípade nebezpečenstva sa zmení členenie skupiny – do čela sa postavia rodičia pripravení chrániť mláďatá, ale aj ostatných členov svorky. Je to o prirodzenej autorite. Žiadna prehnaná dominancia, či agresia a deptanie ostatných.
Dokonca v domácom revíre svorky, sa učia byť vodcom aj mláďatá – v tomto prostredí je to bezpečné. Vedenie je tu individuálne, vždy sa prihliada na schopnosti jednotlivých členov bez toho, aby bola ohrozená autorita vodcu.
Navzájom sa dopĺňať
Vo svorke je atmosféra priateľstva a harmónie, čo vedie k súdržnosti a k rešpektovaniu hraníc.
Dôležité rozhodnutia robia vlčí rodičia spolu, v prípade pochybností sa vlk prikloní na stranu vlčice. Vodcovský pár ostáva spolu spravidla po celý život. Ak jeden z nich zomrie, jeho miesto zastúpi iný – ten kto si získal dôveru svorky. Nie je tu súboj o moc. Je to o schopnostiach. Základným princípom svorky je udržať rodinu pokope a vyhnúť sa rozdeleniu.
Byť vodcom vo vlčej svorke znamená ísť príkladom, byť veľkorysí a mať cit pre mieru. O tom kto bude vodcom nerozhoduje fyzická sila, alebo vek či zásluhy, ale vlohy a schopnosti. Nie je to o ambícií.
Dôraz na silné stránky
U vlčej svorky sa život točí okolo vlčice. Ona je stredom rodiny. Žiadny iný zvierací druh nie je človeku tak sociálne blízky, ako vlk. Vlk je symbolom divokosti. Ak si chcete získať vlka, musíte byť zraniteľný a odvážny, vnútorne silný a zároveň nežný. Tieto vlastnosti sú tak blízke ženám… Preto mnohé ženy sa začali starať o vlkov, prípadne cítia istú blízkosť s vlkom. Tu niekde sa zrodil archetyp blízkosti ženy a vlka popísaný v literatúre.
Tak ako vlčice majú dôležité postavenie vo vlčej svorke a všetci ťažia z ich inštinktov, rovnako dôležité postavenie majú aj starí vlci pre skúsenosti, ktoré počas života pozbierali. O prežití nerozhoduje početnosť svorky, ale či má medzi sebou starého vlka, ktorý je doslova chodiacou navigáciou a encyklopédiu životných múdrosti.
Prežiť niečo spolu, komunikovať a dotýkať sa
Vlci medzi sebou komunikujú jasne a efektívne. To je dôvod, prečo tak málo proti sebe bojujú. Keď vlci vyjú spolu, je to spôsob ako upevniť svorku. Podľa štúdií existuje 21 typov vytia. Keď spustia členovia svorky, akoby spieval zbor…
Cez dotyk cítime blízkosť a pocit bezpečia. Vlci majú radi dotyk v každom veku. Tiež poznajú očný kontakt, ale vystavia sa mu len na krátko. Potom už je pre nich neznesiteľný.
Rešpektovať priestor iných
Vlci majú od prírody zábranu napadnúť príbuzných. Často žijú v blízkosti inej blízkej rodiny. Svorka má svoj revír a chráni si svoje hranice. A tie zas iní rešpektujú, pretože keď príde na súboj, prehrajú všetci… Nedostatok potravy a malé teritórium môžu viesť k boju medzi svorkami, ale aj k migrácii a k hľadaniu nového životného priestoru bez nutnosti boja. K boju prichádza, len keď je to nevyhnutné…
Spolupráca, vedieť požiadať o pomoc
V prírode je bežné, že dochádza k spolužitiu rôznych druhov a že toto spolužitie je výhodné pre obidve strany. Takouto spriaznenou „dušou“ sú pre vlky havrany. Jedni žijú v blízkosti druhých. Často lovia spolu a pomáhajú si navzájom. Havrany sú označované ako oči vlčej svorky. Navzájom si odovzdávajú informácie, dokonca sa spolu hrajú. Zjavne v tom zohráva dôležitú úlohu intelekt, ktorý je veľmi rozvinutý aj u havranov…
Hra je výborný nástroj ako spolu komunikovať, ako upevňovať komunitu a posilniť fyzickú silu. A hoci by sme to nečakali, aj vlci sa radi hrajú a to bez ohľadu na vek. Tieto hry sú veľmi rozmanité.
Prežívať emócie
Bude to znieť zvláštne, ale bolesť, smútok, radosť a pocit zodpovednosti, tieto emócie sú vlkom blízke. Dokážu niekoľko dní smútiť, keď prídu o člena svorky. A je známy prípad, kedy po smrti vlčice zomrel aj jej partner. Kým ona bola zranená, u neho sa nenašla príčina. Pravdepodobne už bez nej nechcel žiť.
Bol to strach ktorý viedol prakticky k vyhladeniu vlka v krajine. A pritom, vlk zohráva dôležité miesto v prírode a nie je ohrozením pre človeka. Práve spolužitie človeka s vlkom viedlo k jeho domestikacii a vznikol priateľ človeka – pes. Možno sa dočkáme modernej verzie rozprávky o červenej čiapočke, kde vlk zachráni čiapočku pred zlým poľovníkom, ktorý páli po všetkom, čo sa pohne.
Životné motto vlkov sa dá zhrnúť ako: miluj svoju rodinu, staraj sa o ňu, nikdy sa nevzdávaj a nikdy sa nezabudni hrať. Kiežby platilo, človek človeku vlkom…
Tomáš Hupka
ZDROJ: Ellie Radingerova zasvätila svoj život skúmaniu a starostlivosti o vlkov. Začínala v prírodnej rezervácii, neskôr pokračovala v divočine. Svoje poznatky zhrnula do knihy Múdrosť vlkov a tá sa stala podkladom pre tento článok… kniha bola preložená do 16 jazykov a pomáha meniť pohľad spoločnosti na vlka…
