Views: 3
Je zaujímavé pozorovať, koľko hutnosti a hrubosti sme my ľudia schopní vložiť do Času, ktorý máme vymedzený na život na Zemi. Pritom život Človeka je tak krehký… nikdy nikto z nás nevie, kedy sa môže vlákno Živy pretrhnúť a ľudské telo zostane ležať pod vplyvom zemskej príťažlivosti a nič iné už po Duši, ktoré z tela robí Človeka, neostane. Iba spomienky v Mysliach blízkych… Spomienky v Mysliach tých, ktorých sa náš Život nejakým spôsobom dotkol.
Žime tak, aby tie spomienky a myšlienky v Mysliach iných ľudí boli krásne. Aj počas nášho Života, aj po ňom, keď už tie Sily, ktoré z ľudského tela robia Človeka – odídu. Nenávratne.
Žime tak, aby sme nikomu nebránili zachytiť krásu Života. Dovoľme si navzájom naplniť sa krásou, aby sme mohli harmonicky spolunažívať. A nedovoľme nikomu, aby nám v tom bránil.
Nikto nikdy nevie, kedy sa vlákno Živy pretrhne a vrátime sa Domov. Zanecháme tu len ľudské telo a spomienky v Mysliach tých, ktorých sme ovplyvnili…
Ako… to sa dozvieš Doma.
S úctou Milan
