Views: 41
Medzi Tatrami a Dunajom vyrástol jeden veličizný strom. Korene jeho ťahajú sa na tri strany žulami Karpatov. Víly a Rusalky kropievali ho každý deň, no nebolo mu to dosť i plesá tatranské spúšťali večerom vody svoje na korene jeho. Jeden koreň ťahal sa k východu, druhý k poludniu a tretí k polnoci.
Strom ten vyrástol vysoko ponad Tatry; koruna jeho siahala až ponad oblohu a konáre jeho rozprestierali sa až k moru čiernemu, bielemu a sinému. Medzi haluzami jeho preletúvali draci, šiarkani, strigy, ježibaby, kým pod koreňmi hučali vody, plápolali ohne a previevali povevy.
Nastalo jaro a tu konáre jeho vyhnali letorosty. Letorosty zakvitli – hádajte akým kvetom? Každý každučičký kvietok bol jedným listom v knihe vedy našej slovenskej. Kvietkami týmito sú naše poviedky národné.
A čože je ten veličizný strom Tatier? Poviem vám: na koreňoch sa počala, na ratolestiach zakvitla a v korune dozrela – vieronauka Slovenov. Strom tento večne sa zelená a večne zakvitá v záhradách duchov slovenských. Teraz sú ešte len lesklé bobuľky jeho, uderí ale dvanásta hodina a bobuľky tie zaligotajú sa ako zlaté jablká po celom strome. Ovocie toto nech vám napodobňuje jednotlivé vedy slovenské.
Na najnižších konároch VečneŽivého Stromu tohoto zakvitá veda prírody, na každom kvetolístku máte napísanú jednu kapitolu z tajomstiev prírody. Veď ktože je väčším jej znateľom ako Sloven?
Na stredných ratolestiach jeho ligotajú sa kvietky vedy ducha; každý z nich je hľadidlom, do ktorého pozerá syn Slovena.
Na korune stromu toho prekvitajú kvety zjavenia. Sotva, čo ich zazrie Sloven okom svojim, tu rastú, menia sa a z každého odzrkadľuje sa názor žitia.
Pod stromom tejto večitej slavovedy stojí syn Slovena, preberá na píšťalke a za melódiou piesní jeho ozýva sa svet celý. Z týchto kvietkov zjavenia dozrela vieronauka staroslovenská, za ňou vzrastať budú Vedy slovenské.
Peter Kellner-Hostinský
Stará Vieronauka Slovenská r.1871
