Dnes ľudia venujú pozornosť všetkému a každému. Teda… snažia sa o to. Podnetov a ľudí je okolo nás tak veľa, že naša Pozornosť pláva len po povrchu. Vraj pre nedostatok času… a čo ak to je inak? Čo ak tých podnetov sme prijali viac, než je potrebné? A keďže všetkému snažíme dávať svoju Pozornosť, nie sme schopní zájsť hlbšie do Podstaty, kde sa nachádza pochopenie, objavenie ľudských hodnôt, prepojenie na úrovni sŕdc a duší, či dokonca na úrovni Ducha, ak ide o živú prírodu, do ktorej samozrejme patrí aj človek. Na to sa v súčasnosti akosi pozabúda… V snahe o digitalizáciu a AI napojenie sa veľké percento ľudí už prestalo orientovať na hodnoty srdca, duše a Ducha.
Emocionálne problémy však vznikajú práve preto, že sa človek prestáva prirodzene kontaktovať s iným ľuďmi. Nezaujíma ho, čo človek prežíva, ale ako vyzerá. Nezaujíma ho, čím prešiel, ale čo má. Nezaujíma ho, aký je a kto je, ale akú má pozíciu a kde. Orientuje sa na umelé technológie, cez ktoré filtruje svoje vzťahy, ktoré mnohokrát nie je schopný zvládnuť, keď prerastú do reálnej živej spolupráce, čí spolužitia človeka s človekom. Ďalší si myslia, že si vystačia sami a sami v sebe si našli spôsob, ako hodnotiť situácie, ľudí a situácie.
Našou úlohou je žiť vo vzájomnosti. Človek s človekom. Nachádzať si k sebe cestu. Objavovať spôsoby spolupráce, spájania sa, prepájania našich aktivít, aby vznikali nové možnosti pre ďalších ľudí. Sme jeden ľudský Rod a kým nám v hrudi bije srdce, žijeme spoločne tu na Zemi. Našou úlohou je žiť ľudsky, reagovať srdcom, vytvárať harmóniu života ľudského Rodu. Je našou úlohou, úlohou každého jedinca nájsť si k sebe cestu.
Mali by sme zvážiť, či nám stačí našou Pozornosťou plávať po povrchu vecí a hodnotiť ľudí zvrchu, čo sa pri nedostatku času stalo normou, alebo venujeme svoj Čas, svoju Pozornosť ľuďom, situáciám a veciam, aby sme prenikli viac do Podstaty. Nie je všetko také, ako si myslíme, keď to vidíme, alebo spoznáme. Naopak – všetko je iné… iné, než sa zdá.
Medzi zdaním a Znaním
je obrovský priestor,
ktorému by sme mali
venovať viac Pozornosti.
Nie sme povinní reagovať na všetko, čo nám kto podhodí pred oči. Nie všetko je Pravdou a nie všetko je dôležité. Mnohé informácie môžeme aj ignorovať. Riskujeme tým síce, že nebudeme vedieť všetko čo sa deje okolo, ale chcete vedieť všetko? A deje sa to naozaj? Dnes sa rozpráva hocičo… Nie sme povinní všetkému a každému venovať svoju Pozornosť. Dokonca nie sme povinní ani každému odpovedať. Nie každý, kto nám venuje pozornosť, je našim priateľom. Riskujeme síce, že si o nás bude myslieť niečo iné, než si o sebe myslíme my, ale – je to pre vás až tak dôležité?
Nie sme tu preto, aby sme iba evidovali počet informácií, počet ľudí, počet udalostí vo svete. Máme si pomôcť. Nestačí len vedieť a zreferovať, čo som sa dozvedel. Našou úlohou je s tým niečo urobiť, keď som to už svojou Pozornosťou prijal do svojho osobného života. Zamyslite sa – čo všetko obsahuje váš život?
Naučme sa rozlišovať,
kto si zaslúži vysvetlenie,
kto má dostať odpoveď
a kto vôbec nič.
Svoju Pozornosť by sme mali používať takým spôsobom, aby sme dosiahli stav vlastnej spokojnosti s tým, čo vieme, čo dokážeme, aké kvality v sebe rozvíjame a že si to aj užívame. A pri kontakte s inými ľuďmi môžeme zdieľať svoje vlastné skúsenosti, kvality a rovnako by sme mali vedieť prijať skúsenosti a kvality iných.
To je to, čo nás pozdvihne – vzájomnosť – vzájomný úprimný záujem o kvality človeka, ktorý je so mnou.
Žijeme Vedome ?
