Views: 6
Syn: “Ocko, môžem sa ťa niečo opýtať?”
Otec:: “Áno, jasné, o čo ide?”
Syn: “Ocko, koľko zarobíš za hodinu?”
Otec: “To nie je tvoja starosť. Prečo sa niečo také pýtaš?”
Syn: “Chcem len vedieť… Prosím, povedz mi, koľko zarábaš za hodinu?”
Otec: “Ak to musíš vedieť, zarobím 40 eur za hodinu.”
Syn: “Ach! (so sklonenou hlavou).
Syn: “Ocko?”
Otec: “Áno?“
Syn: “Môžeš mi požičať 20 eur?”
Otec sa nazlostil:
“Ak si sa to pýtal iba preto, aby si si mohol požičať nejaké peniaze na nejakú hlúpu hračku, tak napochoduj rovno do svojej izby a choď do postele. Premýšľaj o tom, prečo si taký sebecký. Ja každý deň tvrdo pracujem a určite nie preto, aby moje peniaze skončili na tvojich hlúpostiach.”
Malý chlapec potichu odišiel do svojej izby a zavrel dvere. Muž si sadol a bol nahnevaný na svojho malého syna, že sa s ním chcel rozprávať len preto, aby z neho vytiahol peniaze.
Po chvíli sa muž upokojil a začal premýšľať:
„Možno v tom bolo niečo iné… čo si vlastne potreboval kúpiť za tých 20 eur? Keď sa to tak vezme, nepýtal peniaze príliš často.“
Muž podišiel k dverám izby malého chlapca a otvoril dvere:
„Spíš, synček?”
Syn: “Nie ocko, som hore.”
Otec: “Premýšľal som… asi som to prehnal, nemal som byť na teba tak tvrdý. Mal som ťažký deň, veľa problémov a nakoniec si to odskákal ty. Prepáč. Tu je tých 20 eur, o ktoré si prosil.”
Malý chlapec si rýchlo sadol na posteľ a usmieval sa:
„Och, ďakujem ocko!”
Potom siahol pod vankúš a vytiahol nejaké pokrčené bankovky. Keď otec videl, že chlapec už má peniaze, dotklo sa ho to. Malý chlapec pomaly odpočítaval svoje peniaze a potom sa pozrel na otca.
Otec: “Prečo chceš ešte viac peňazí, vidím, že 20 eur už máš?”
Syn: “Pretože som nemal dosť, ale teraz už mám. Ocko, teraz mám 40 eur. Môžem si kúpiť hodinu tvojho času? Prosím, príď zajtra domov skôr. Chcel by som s tebou večerať.”
Otec bol zaskočený. Objal svojho malého syna a prosil ho o odpustenie.
Je to len krátka pripomienka pre vás všetkých, ktorí v živote tvrdo pracujete a neviete si nájsť čas na svoje deti. Nemali by sme si nechať čas pretiecť pomedzi prsty bez toho, aby sme strávili dostatok času s tými, na ktorých nám skutočne záleží. S tými, ktorí sú nám blízki.
Ak by sme zajtra zomreli, spoločnosť pre ktorú pracujeme, by nás nahradila v priebehu niekoľkých dní. Ale rodina a priatelia, ktorých opustíme, budú pociťovať stratu do konca života.
Veľa vecí je dôležitých,
no niektoré veci sú dôležitejšie.
