Views: 3
Žil raz jeden človek v jednom dome so Satyrom (Satyr je bájna postava – napoly človek, napoly cap, s kučeravými vlasmi, špicatými ušami, tupým nosom, s rožkami a kozími nohami). Zvykli si na seba, nažívali spolu šťastne, kým neprišla zima.
Človek si začal dýchať na skrehnuté ruky.
Satyr sa ho pýta:
„Čo to robíš?“
A človek mu odvetil:
„Dýcham si na ruky, aby som si ich zohrial.“
V ten deň si urobili jedlo – ovsenú kašu. Kaša bola horúca a tak, aby si človek nepopálil jazyk, začal si ju fúkať. Satyr ho s úžasom pozoroval, až nevydržal a znovu sa ho spýtal:
„Čo to robíš?“
Človek mu odpovedal:
„Fúkam do kaše, aby sa trochu ochladila a mohol som ju zjesť.“
Na to sa Satyr začudoval, vstal od stola a začal sa zberať na odchod so slovami:
„No pôjdem ja preč, lebo neviem, čo si mám o tebe myslieť, keď jedným dychom chladíš a zároveň zohrievaš!“
POUČENIE: Ľudia sú s nami spokojní, len ak sa nemeníme a sme takí, ako si na nás zvykli.
Ezop
