Úlohou Človeka je rozviazať uzly, ktorými je priviazaný k pohodlnosti, lenivosti, či k neschopnosti konať to, čo je osožné ľuďom. Ideálne by bolo, keby každý robil iba to, čo druhým prináša osoh. Až keď bude každý konať v prospech Celku, vytratia sa hádky, zloba, nenávisť a závisť.
Táto cesta začína prekonaním sa k nezištným skutkom, ktorých výsledok nie je odmena, ale vzájomná radosť. Vzájomnosť vedie k pochopeniu, že patríme k sebe, že priestranstvo, v ktorom žijeme, vzájomne ovplyvňujeme. Kto v tom priestranstve škodí, škodí všetkým. Kto pomáha a obnovuje, pomáha všetkým.
Úprimný záujem jeden o druhého, pochopenie, že nemôžem žiť šťastný život s nešťastnými susedmi, je začiatkom prerodu spoločnosti ľudí.
V posledných rokoch ľudia čakajú, že niekto príde a vyrieši všetky spoločenské a medziľudské problémy. No kto je ten Niekto? Čo ak to je niekto z nás? Čo ak si to Ty? Nie Ty, o ktorého život sa treba postarať, ale Ty, ktorý sa dokáže o svoj život postarať. Ak to pochopí každý, začneme sa starať sami o seba. Ak sa každý postará o seba, bude mať dostatok harmónie a síl na to, aby sa staral o druhých. O tých, ktorí sa snažia svoj život vylepšiť. Vtedy pochopíme aj to, že ak vylepším situáciu blízkemu človeku, vylepšujem tým situáciu sebe.
Nečakaj na nikoho. Vylepšuj. Vždy je čo vylepšovať…
S úctou Milan
20. mája 2024
