Views: 10
Unavený mladý anjel sedel na parapete okna v byte a smutne hľadel na mladú ženu ležiacu na pohovke.
„Zaostávaš za plánom!“ – povedal mu zrazu do ucha hlas. Vedľa neho pristál starý skúsený anjel a krídlom mierne postrčil mladého.
„Áno, už neviem, čo s ňou mám robiť,“ – povedal mladý anjel a bolo mu takmer do plaču.
„Takže, Valéria Ivaničová, 36 rokov. Veľký literárny a umelecký potenciál. Nenaplnené. Potenciál pre šťastné manželstvo a troch synov. Nenaplnené,“ – čítal starý anjel kartu, ktorá sa mu objavila v rukách z ničoho nič.
„Nechce, nechce nič. Mala by písať rozprávky pre deti a kresliť im obrázky a ona… vedúca právnička vo veľkej firme. Neznáša prácu, no ide do nej s húževnatosťou horskej ovce. Bojí sa straty peňazí, ktoré stále míňa len na oblečenie (musí sa zladiť), čo mimochodom tiež neznáša. Kúpila si byt v centre mesta, do ktorého prichádza len prespať.
Ak by sa ale všetkého vzdala a začala by robiť, čo by robiť chcela, tak o rok začne zarábať tie isté peniaze, aj viac. Opustila by mesto, ktoré nemiluje a šla by žiť k moru. Zohnala by si aj siamskú mačku, ktorú vždy chcela…
Teraz nemôže mať ani mačku, pretože takmer nikdy nie je doma.“
„A čo vzťahy?“ – spýtal sa skúsený.
„Podobne. Tam pri mori, na ňu čaká ten, ktorý je jej určený. Čaká už 5 rokov! Dokonca si pred časom zaobstaral mačiatko, akoby vedel, že ona má mačky rada.“ – vysvetľuje mladý.
„M-áno, prepad… Poslal si jej motivujúce sny? Nahodil si náhodne stretnutia?“ – zamyslene sa poškrabal po brade starý anjel.
„Ale samozrejme! Po snoch vstane nahnevaná a na každého kričí. Podsúval som jej inzeráty na kurzy kreslenia a rozvoj spisovateľského talentu, tvorivé súťaže… Všetko maže bez toho, aby si to prečítala. Dokonca som jej zabezpečil stretnutie so svojím snúbencom – prišiel do tohto mesta. Mal tu priateľa zo školy. Prešla okolo, takmer do seba narazili. On sa za ňou obzrel, no ona mala práve dôležitý rozhovor s klientom po telefóne.“
“Skúsme použiť serióznejšie metódy,” – povedal starý anjel a ešte vždy premýšľal.
Ráno bolo pochmúrne, rovnako ako nálada Valérie, ktorú zobudil telefonát od jej šéfa:
„O tri hodiny máte lietadlo. Problémy na juhu… Ak to vyriešite, dostanete bonus, ak nie, strhnem vám z platu.“
A o pár hodín neskôr stála žena v južnom meste na nábreží a pozerala sa na more. Uvoľnila sa pri dýchaní sviežeho morského vzduchu, zrazu si uvedomila, že musí ísť do práce, rýchlo sa otočila, aby sa pobrala do pobočky firmy, keď si ju zrazu neskoro všimol okoloidúci cyklista. Valéria pocítila náraz a letela dole schodmi rovno do vody. Nebyť muža, ktorý jej pribehol na pomoc, všetko sa mohlo skončiť ešte horšie.
Muž sa jej zdal matne povedomý. Pýtal sa jej, ako sa cíti, znehybnil jej boľavú nohu, dal sa jej napiť vody. Rýchlo zavolal taxík a odviezol ju do nemocnice. Mala ľahký otras mozgu a zlomenú nohu.
Večer volal šéf a žiadal vysvetlenie, prečo sa Valéria vôbec neukázala na pobočke. Vyčítal jej, že nedala nikomu nič vedieť. Bol nervózny…
Žena trpiaca silnými bolesťami hlavy sa zrazu neovládla a povedala svojmu šéfovi všetko, čo sa v bej za posledné roky nahromadilo… a okamžite sa stala nezamestnanou.
Dvaja anjeli sedeli na konári stromu za oknom nemocnice.
„Zlomenina a otras mozgu? Toto je akosi príliš drsné…“ – pochyboval o situácii mladý anjel.
„Nie, so zlomeninou nikde neutečie a otras mozgu jej nedovolí veľa premýšľať. A myslím si, že snúbenica už všetko pochopila. Myslíš, že jej ženích za ňou každý deň chodí s mandarinkami?“ – povedal starý anjel s úsmevom.
„ Nevesta… ženích… si robíš srandu… a čo trošku kreativity a romantiky? – spýtal sa mladík.
„Na to si čakal ty a ubehlo 5 rokov.“ – pousmial sa skúsený.
„Ozaj, vieš že tá mladá dievčina, čo leží vedľa nej ide zajtra domov? Rodina pre ňu príde o čosi skôr, ako sa dohodli a v nočnom stolíku si zabudne skicár a ceruzky… no a potom sa všetko vyrieši. – spokojne sa hladil po brade skúsený anjel.
autorka Svetlana Sorokina
