Views: 0
Veľa sa hovorí o tom, že by mal človek rozhodovať o svojom živote sám. No nie je jedno, ako človek rozhoduje o svojom živote. Kto chce o svojom živote rozhodovať dobre, musí si uvedomiť, že žije v určitej realite, ktorá má svoje zákonitosti. UVEDOMOVAŤ si realitu znamená komunikovať s ňou. KOMUNIKOVAŤ však znamená v prvom rade POČÚVAŤ.
Počúvanie a bdelé pozorovanie je cesta k uvedomovaniu reality. NAŠA REALITA ako súčasť našej a nie iba našej existencie JE NEKONEČNE VEĽKÁ. Má tri úrovne:
– hmotná realita,
– jemnohmotná realita,
– nehmotná realita.
Jediná realita, ktorej sa ako-tak venujeme a ktorej zatiaľ dokážeme venovať svoju pozornosť, je tá, ktorú zažívame svojím telom, lepšie povedané svojimi piatimi zmyslami. Ostatné dve sú pre nás – pre naše telesné zmysly – neviditeľné. Lenže to, že niečo nevidíme, ešte neznamená, že to neexistuje.
A TU JE PRIESTOR PRE POZOROVANIE. Pozorovať neznamená len dobre vidieť. Do pozorovania treba zapojiť všetky svoje zmysly. Nie len päť základných.
Aj keď niečo nevidíme,
dokážeme si to uvedomovať.
NEPOTREBUJEME VIDIEŤ, ABY SME VEDELI.
Aby sme niečo vedeli, potrebujeme
si to uvedomiť.
UVEDOMOVAŤ SI znamená
POZOROVAŤ a NEHODNOTIŤ.
POZOROVAŤ znamená PRIJÍMAŤ
to, čo je okolo nás. NIE ODMIETAŤ.
Odmietať znamená hodnotiť.
Ak neprijímate realitu okolo seba
takú, aká je, tak ju nemôžete ani
pozorovať (bez hodnotenia…)
Do pozorovania treba zapojiť všetky svoje zmysly. Nie len päť základných. A hlavne sa netreba nechať do všetkého vtiahnuť. Ak vás niekto vtiahne do svojho príbehu, už ho nepozorujete… ste v ňom emočne zúčastnený… a to Pozorovateľ nie je.
Žijeme Vedome ?
