Views: 1
Už mám vek na to, aby som si pamätal viac, než mladá generácia. Preto si dovolím tvrdiť, že mám čo porovnávať… Po prečítaní textu, o ktorý sa s vami podelím, ma napadlo:
KDE JE NAŠA HRDOSŤ? Ona tu totiž bola. Bola v nás, v našej Mysli, v našej Duši. Hrdosť Slováka, že má svoj vlastný jazyk, že má svoj vlastný štát, že má svoj národ… Čo sa to s nami deje?
Čo ma vedie k týmto myšlienkam?
Toto:
Namiesto Domu detí postavíme Kid house,
prvá slovenská krčma v Bratislave sa volá First Slovak Pub,
už nemáme úroveň, ale level,
prekvapenie už nevyjadrujeme „fíha“, ale „wow“,
nie sme vyrovnaní, ale kúloví,
nemáme prínosy, ale benefity,
namiesto úveru je kredit,
nekomunikujeme, ale četujeme,
nákupné strediská nahradili šopingcentrá,
nechali sme si vziať Karkuľky, Lomidrevov, Valibukov, Šípkové Ruženky, Jankov Hraškov a nahradili sme ich Mekgajvermi, Mekkvínmi, Barbinami, Šrekmi, Alfmi,
zákony v Národnej rade Slovenskej republiky už netvoríme, ale kreujeme,
namiesto súhrnu správ v TV máme hedlajny,
gazdovstvo sme nahradili farmou
a z neznámych dôvodov sme sa zbavili slovenského roľníka a namiesto neho máme farmára.
Pokiaľ žije jazyk, žije aj národ,
ak jazyk umrie, umiera aj národ
a s ním aj jeho duch!
Človek bez koreňov má viacero “výhod”:
– nemá sebavedomie,
– nemá hrdosť,
– je manipulovateľný,
– ovládateľný,
– nerepce,
– poslúcha,
– drží krok s trendami
… ktoré niekomu, komu toto vyhovuje, prinášajú prospech.
A práve to by sme mali vidieť – KOMU NA TOM ZÁLEŽÍ ?
KOMU TO VYHOVUJE ?
S úctou Milan
