Views: 4
Posudzovanie, porovnávanie a z toho prameniace súdy, domnienky a očakávania… je to tak prirodzené pre človeka, že bez tejto “schopnosti” nášho rozumu a myslenia by sme toho asi veľa nevynašli. Všetko sú to akési nástroje našej vlastnej Mysle a pokiaľ ich využívame vedome a správnym smerom, sú našimi priateľmi na ceste životom. Akonáhle nás však ovládajú na nevedomej úrovni, sme skôr otrokom vlastného nespracovaného Ega, ktoré rozhoduje za nás a rozhodnutia Súdu podáva bez možnosti vyjadriť sa. Vzorce uložené v podvedomí sa porovnajú s aktuálne sa odohrávajúcou situáciou a Ego, ako hlavný sudca, vynesie rozsudok veľmi rýchlo. Možno preto je také náročné si tento proces vôbec uvedomiť.
Príklad: Sme v reštaurácií a usúdime, že čašník je fakt neschopný.
Treba povedať, že z celého večera v reštaurácií si zoberieme mnoho úsudkov o rôznych veciach, ľuďoch a situáciách. Samozrejme často o nich ani nevieme, že ich urobíme. Proste vzniknú (ak je to nová skúsenosť) v nevedomý a uložia sa do podvedomia alebo na základe určitého vzorca z podvedomia (situácia, ktorú sme už zažili) prejdú do nevedomia. Keď sa nám aj podarí byť v niektorom konkrétnom úsudku vedomý ( z nevedomia ich “pretiahneme” do vedomia), tak často nevieme prečo tento súd vznikol alebo teda na základe čoho. Vedomý človek už v prítomnom okamihu vie čo si myslí a často aj prečo si to myslí.
“Nie je problém v prichádzajúcich myšlienkach, ale v tom, že si ich neuvedomujeme.”
Buddha
Preto v prvom momente by sme sa mali učiť uvedomovať si svoje myšlienky a ak je to len trochu možné, tak ich aj pochopiť. Ak si vlastné súdy, očakávania či domnienky uvedomím tak je možné s nimi ďalej pracovať. Naozaj potrebné však je, uvedomiť si ich. Uvedomovanie vlastných myšlienok je alfa a omega v duchovnej praxi každého človeka.
PREČO SI MYSLÍM, TO ČO SI MYSLÍM?
Ak zhodnotím čašníka ako neschopného blbca, môžem byť v tomto svojom úsudku absolútne nevedomý a cieľom teda je, zvedomiť si úsudok. Najlepšia cesta je, pýtať sa sám seba otázku: PREČO SI MYSLÍM, TO ČO SI MYSLÍM? V akejkoľvek situácií môžeme pokladať túto otázku. Odpoveď na otázku možno nepríde hneď a možné je, že nepríde vôbec. Lebo ak odpoveď má prísť, tak príde v tom správnom čase a nemali by sme na tom urputne lipnúť. Jedno je však viac ako isté, ak otázku nepoložíme, nemôžeme čakať, že sa akákoľvek odpoveď dostaví…
Keď pochopíme svoje úsudky tak ich môžeme buď posilniť alebo zmeniť. Ak však nechápem prečo si myslím to čo si myslím, nemôžem zmeniť svoje nastavenia tak, aby mi tieto myšlienky už neprichádzali do vedomia. Myšlienky, ktoré nepomáhajú mne a už vôbec nie tomu “neschopnému čašníkovi” by sme sa mali snažiť vôbec nemať. Môžeme ísť cestou popierania alebo prijímania, ale ani jedna z ciest nám neprináša pochopenie toho, čo sa odohráva. Naše nespracované ego súdi iných lebo sa v hĺbke porovnáva. Ak rozlúštim prečo iných súdim tak či onak, pochopím niečo o sebe a to by sa malo stať cieľom. Pochopenie seba a seba_poznanie, pretože ak rozlúštim hádanku o čašníkovi tak je veľmi pravdepodobné, že myšlienky na neschopnosť iných ľudí ma opustia navždy v akýchkoľvek situáciách a vzťahoch. Ak to budem popierať alebo prijímať tak sa mi tieto “skúšky” či “hádanky” budú objavovať v živote v rôznych situáciách, ktoré sa síce budú javiť rozlične, no výsledok bude o tom istom. Pochopiť kde sa ja cítim neschopný a prečo (lebo inak by som to nemohol projektovať na nikom inom) a s týmto zistením ďalej pracovať, aby som sa oslobodil vnútorne.
Každý sme v niečom schopný a v niečom neschopný. A tak to musí byť pre udržanie rovnováhy vo vesmíre. Máme sa dopĺňať a tak si navzájom pomáhať, nie sa súdiť, posudzovať a odsudzovať. Sme puzzle, ktoré tvoria jeden obraz a zapadajú do seba v absolútnej dokonalosti vesmíru.
ZDROJ: https://www.duchovnekecy.sk/l/ako-pracovat-v-rovine-mysle-nia/?fbclid=IwAR3t3wFGZ33GPyF3qZIrP-AfKnF5Ck9cJX1CVK0keI_SZli2s6zf6PlJiy4
