Antarktída verzus Arktída

Arktída verzus Antarktída
Arktída zaberá územie okolo severného pólu a Antarktída zas územie okolo južného pólu. Aj jej názov, ktorý pochádza z gréčtiny prezrádza, že je Arktíde protiľahlá. Prvým dobyvateľom severného pólu bol Robert Peary v roku 1909. O dva roky Roald Amundsen dosiahol južný pól. Arktída je územie patriace až ôsmym štátom, Antarktída nepatrí nikomu. Nesmie sa na nej ťažiť a loviť. Arktída je pritom ozajstnou zásobárňou nerastných surovín a miestom vhodným na rybolov. Typickým živočíchom Antarktídy je tučniak, ktorý má prednosť aj na cestách. Arktídu zas vystihuje ľadový medveď. Obe, aj keď tak rozdielne krajiny, sú najchladnejšími miestami na zemi vôbec. Prechádzajú nimi všetky poludníky a vyskytujú sa polárne noci a dni.

Antarktída – Skutočný raj

Antarktída má niekoľko svojich prvenstiev. Je to najchladnejší, najhornatejší, najjužnejší a najveternejší kúsok našej matky zeme. Z 90% je pokrytý ľadom a zaberá plochu 13,2 mil. km2. Tento kontinent môžeme nazvať aj posledným skutočným rajom, ktorý nestihla ešte zničiť ľudská ruka. Prečo je to tak? Môžeme za to vďačiť washingtonskej zmluve o Antarktíde, podľa ktorej je Antarktída nedotknuteľná od roku 1959 a nebude nikdy nikomu patriť. Je to neutrálne pásmo, kde sa nemôže vyvíjať vojenská technika a nesmú sa konať jadrové skúšky alebo skúšky zbraní. Táto zmluva chráni aj živočíchy a zakazuje lovenie tuleňov a veľrýb. Prirodzene ochraňuje aj faunu.

Antarktída má spomedzi všetkých svetadielov najväčšiu priemernú nadmorskú výšku (2280 m.n.m.). Najvyšším vrchom Antarktídy je Winson masív, ktorý je vysoký 4 996 m.n.m. Taktiež sa tu nachádza niekoľko činných, ale momentálne spiacich sopiek, z ktorých najznámejšia sa nazýva Mt. Erebus.

Antarktída nie je trvalo obývaná. Bol by tu pre človeka veľký problém, pretože priemerná teplota je tu asi -50 °C a najnižšia nameraná teplota bola až -89,2 °C. Preto sú tu len výskumné stanice. Je ich šestnásť a dokopy tu žije až 1200 vedcov takmer odrezaných od sveta.

Kedysi bola Antarktída miestom s obrovským nerastným bohatstvom a so zvieratami, ktorých lov prinášal obrovské zisky. Napríklad od roku 1904 (Nóri vynašli strieľajúcu harpúnu) do roku 1966 bolo v moriach okolo Antarktídy zabitých neuveriteľných 175 250 veľrýb. Toto lovenie neprestalo ani dnes. Rybárske člny, prevažne japonské, každoročne ulovia asi tristo veľrýb. Antarktída v sebe ukrýva aj obrovské nerastné bohatstvo uhlia, ropy a minerálov. Od roku 1991 je však akákoľvek ťažba našťastie zakázaná.

Antarktída je lákadlom pre turistov, avšak iba v lete. Vtedy je tu príjemných 0 °C a Antarktídu priemerne navštívi až 15 000 turistov. Vstúpiť na túto pôdu však nie je jednoduché. Turista musí podpísať tvrdé podmienky na ochranu prírody a presne ich dodržiavať. Takou zaujímavosťou napríklad je to, že prednosť majú zvieratá. Ak ide okolo vás tučniak, musíte zastaviť a nevyrušiť ho.

Arktída – chladnička Zem

Arktída je oblasťou okolo severného pólu Zeme. Aj keď by sa to mohlo zdať, nejde o pevninu, pretože ju tvorí Severný ľadový oceán a okolité moria, ktoré sú pokryté ľadom a ľadovými kryhami. Arktída je rozdelená medzi štáty, ktorých hranice sú k Arktíde najbližšie (USA, Kanada, Fínsko, Švédsko, Dánsko, Nórsko, Rusko). Tieto časti nazývame polárne sektory.

Arktída je chladnu oblasťou, kde priemerná teplota v krátkom lete, čiže v mesiaci júl je nižšia ako 10 °C. Inak sa priemerné teploty pohybujú okolo -40°C. Život tu teda nie je prechádza ružovou záhradou. Arktída je však postihnutá globálnym otepľovaním a ľadovce sa topia. Podľa klimatických modelov sa predpokladá, že k úplnému roztopeniu morského ľadu dôjde v septembri medzi rokmi 2040 a 2100.

Arktída je oblasťou tundry. Darí sa tu krom, tráve, bylinám, lišajníkom a machom. Stromy tu nerastú, len v najteplejších oblastiach môžu kry dosiahnuť výšku dvoch metrov. V chladnejších oblastiach je Arktída bez porastu. Čo sa týka zvierat, žije tu napríklad polárny zajac, lumík, pižmoň severský a sob. Medzi dravce patrí líška a vlk, medveď biely. Medzi morské cicavce patrí tuleň, mrož a niekoľko druhov veľrýb (narval, kosatka dravá a bieluha morská).

Nachádzajú sa tu rozsiahle zdroje plynu, ropy a minerálov a zásobáreň asi jednej pätiny pitnej vody na svete. Významný je tu rybolov a vzrastá aj počet turistov, pretože ide o jednu z posledných neprebádaných oblastí na svete.

Pôvodným obyvateľstvom sú Inuiti, potomkovia thulskej kultúry, ktorí vytlačili z územia tzv. Tunitov. Boli to vraj obri, väčší a silnejší ako Inuiti, ale tí sa nedali zastrašiť.



ZDROJ: https://antarktida-sk4.webnode.sk/antarktida-verzus-arktida/

Pozorujem a obdivujem
s akou ľahkosťou sa mení Svet.
Čo bolo – niet a nové sa chystá.
Nikdy tá istá doba nepríde.
Keď niečo odíde prichádza nové.
A aké Zdroje človek použil,
taký má život, aby žil a sa poučil…

Kontakt

vedome@zijemevedome.sk

Rytierska doba

- His Majesty Alexander -

Najnovšie články

  • All Post
  • MINULOSŤ
  • MOZAIKA MÚDROSTI
  • Nezaradené
  • O SILE SLOVA
  • RYTIERSKA DOBA
  • Z HLBÍN POZNANIA
  • Z MYSLENIA
  • ZAUJÍMAVOSTI
  • ZDRAVÝ ŽIVOT
    •   Back
    • Človek
    • Príroda
    • Svet
    •   Back
    • Rytierska etika
    • Rytierska súčasnosť
    • His Majesty Alexander
    • Z minulosti Rádov
    •   Back
    • Prehistorická minulosť
    • Pred našim letopočtom
    • Náš letopočet
    • Posledných 300 rokov
    •   Back
    • Poznanie z línie Života
    • O Vesmírnych Konoch
    • Stará Vieronauka Slovenská
    •   Back
    • Slová Slovanov
    • Sila slova
    •   Back
    • Z mojich zápiskov
    • Z mojich veršov
    • Zamyslenia Mysle
    • Zamyslenia Ducha
    •   Back
    • Zdravý pohyb
    • Zdravé telo
    • Zdravá duša
    • Zásady spoločenského správania
    •   Back
    • Zbierka príbehov
    • Zbierka múdrosti Predkov
    • Zbierka rozprávok
Edit Template

Z myslenia

O sile slova

Mozaika múdrosti

Zaujímavosti

Zdravý život

Z hlbín poznania

Minulosť

Rytierska doba

© Copyright 2023, Žijeme Vedome. Všetky práva vyhradené.