Views: 2
Často počúvam, ako ľudia hovoria o našom druhom Ja, alebo o Vyššom Ja. Či už je druhé, alebo Vyššie, to nie je až tak podstatné. Podstatné je, že je tu naše Ja. Každý ho máme. Otázkou je – Kde?
Sme to my, to naše druhé Ja? Ak máme druhé Ja, máme aj prvé? Čo presne sa tým myslí?
Dnes už nik nepochybuje o tom, že naše telo nie sme my, že to nie je to spomínané Ja. Je to náš obal, náš nástroj na život na Zemi. Preto by sme sa mali oň dobre starať, aby bolo v dobrej kondícii a zdravé.
Naše druhé ja nie sú ani myšlienky, spomienky a skúsenosti, ktoré tvoria naše myšlienkové telo – štruktúru, z ktorej čerpáme to, čo sme sa doteraz naučili. Aj keď to nie je naše Ja, je dobré venovať myšlienkovej štruktúre pozornosť, aby bola zameraná na Dobro. Konanie Dobra je závislé práve na tom, ako myslíme.
Sme teda duša? Nie je to celkom tak, keď hovoríme o sebe, že máme dušu. Duša je netelesná, z čoho pramení jej nesmrteľnosť, no to ešte neznamená, že je to Ja. No zato má veľa spoločného s vnútorným svetom človeka. Ak je vnútorný svet človeka láskavý, ak má v sebe dostatok lásky, ovplyvňuje to myslenie a následne aj konanie Dobra.
No čo je naše druhé Ja? Alebo Vyššie Ja? Stretávame sa ešte s termínom naše Pravé Ja. Je to pomenovanie toho istého? A čo ak nie je…
S úctou Milan
