Views: 28
V láske nie je rozdelenie na milujúceho a milovaného, prijímateľa a darcu, zraňujúceho a raneného. Buď spája všetko, čo sa deje, alebo to nie je Láska. Nemôže sa deliť, pretože to nie je jej prirodzenosť.
Túžba po láske je iná. Tá, dokáže oddeliť aj tých, ktorí to chcú rovnako. Túžba po láske hľadá nerovnováhu, skúma kto dáva málo, kto priveľa, zaoberá sa ublíženiami a ranami… Túžba po láske sa môže vydávať za lásku. Objaví sa niekto, kto sľúbi, že uspokojí našu túžbu a zrazu to v nás rastie, napĺňa nás, vibruje a teší natoľko, že hovoríme o tom, ako veľmi milujeme. Nádej na ukojenie hladu po láske a jej naplnenia nás vzrušuje natoľko, že letíme „na krídlach lásky“… rovno do sklamania.
Túžbu po láske možno od lásky samotnej odlíšiť tak, že šťastie sa ľahko mení na utrpenie, stav lásky na hnev, vzrušenie na smútok… akoby tá istá energia mohla náhle zmeniť vektor a stať sa jej opakom. A aby sa vrátila, stačí povedať iba : „Tak veľmi chcem tvoju lásku“… Vo svojom nepochopení je táto veta zamieňaná s „tak veľmi ťa milujem“.
Láska jednoducho existuje. Nebojuje. Spríjemní a osladí aj tieto najťažšie chvíle. Je to nepodmienený stav dobra a krásy života, na pozadí ktorého menšie i väčšie potýčky a nedorozumenia prekĺznu a zmäknú… dodajú nejakú oživujúcu energiu, no nikdy nespochybňujú, čo je jadrom. Často je pre nás jednoduchšie spojiť sa s ňou vo vzťahoch s deťmi alebo zvieratami. Overte si sami, čo je pre vás pravdou – možno sa na chvíľu hneváme, možno je to ťažšie, ale stále milujeme a to nás robí, nech sa deje čokoľvek, milujúcou bytosťou. A ak aj milovaná bytosť je milujúca zároveň, táto bytosť je pre nás životne dôležitá. Až tak, že cítime túžbu sa s ňou podeliť bez akýchkoľvek podmienok o všetko (hoci nie vždy na to máme vnútorné zdroje, to je iná téma).
Na hlbšej úrovni nás láska spája so sebou samým. Neláska, túžba po láske prezlečená za zamilovanosť, nás môže iba oddeliť od nás samých, vniesť ilúziu nezaslúženosti, nedostatočnosti alebo naopak – ilúziu nadradenosti. Keď cítime, že niekoho milujeme, a zároveň nás to núti milovať seba stále menej… toto nie je láska, je to hľadanie lásky. Podstatou lásky je spojenie a my potrebujeme byť navzájom spojení a v harmónii, aby sme mohli lásku dávať aj prijímať. V takom spojenie s láskou v našom srdci nás núti milovať seba a celý svet už len viac a viac…
ZDROJ: https://moonsetstory.blogspot.com/search/label/rozw%C3%B3j%20duchowy
