Bez dýchania sa nedá žiť. Dýchanie a Život sú synonymá. Život je s dýchaním hlboko prepojený. Dýchanie vo svojej podstate spája nás ako Podstatu – s našim telom. Dýchanie je mostom k životu v hmote a rovnako je dýchanie spojením s Vesmírom. Tu, v tejto hmotnej realite je dýchanie to najdôležitejšie, čo máme k dispozícii. Mali by sme preto k dýchaniu pristupovať s náležitou úctou a kultivovať svoj dych.
Naše telo je súčasťou hmotného Vesmíru. Každá časť a súčasť nášho tela, každá bunka je zároveň súčasťou Vesmíru. Dych je most. Môžeme ním kráčať k svojmu telu a môžeme ním kráčať k Vesmíru. To sú naše možnosti v časopriestorovej dimenzii bytia. Dych je preto nesmierne dôležitý. Pre nás ako Podstatu, pre naše telo, aj pre naše možnosti pohybu v Čase a v Priestore.
Priestranstvo v ktorom sa my ako živé bytosti nachádzame, nie je len hmotné. Hmotné je pre telo. Lenže naša Podstata je nehmotná. A dych je mostom… od hmoty mimo nej a naspäť. Dýchanie má dva momenty. V jednom momente sa dotýka hmotného sveta, to znamená tela a všetkého, čo vidíme okolo, celý tento Vesmír… a druhý moment sa dotýka Času v Priestranstve, ktorý hmotnými očami nevidíme, no vieme, že existuje. Sme v ňom. Neustále. Iba dych nás drží v hmote. Každým z tých dvoch dôležitých momentov, ktorý dych má.
Samozrejme, že my si ani jeden z tých momentov neuvedomujeme. Dýchame automaticky, bez uvedomovania si procesu, ktorý je v dýchaní. Dýchame od narodenia až do smrti bez toho, aby sme si všimli, ako nesmierne dôležitý je každý okamih dychu. A to je zvláštne. Človek pátra v hlbinách oceánov, objavuje neznáme miesta na Zemi, snaží sa vyletieť mimo Zem, aby objavil a spoznal nové a nové veci okolo seba a kým toto človek celé stáročia robí, nevšimne si, že každým momentom dýchania prechádza tam a späť… tam a späť… tam a späť… aby chvíľu žil. V tele.
Žijeme Vedome ?
