Boh je Pravda. Veľa ľudí hovorí, že chce poznať Pravdu, že chce iba Pravdu. No Pravda nie je vždy príjemná. Pravda môže byť tvrdá, nepríjemná, konfrontujúca. Pravda je mnohokrát desivá. Len málokomu je dovolené milovať des. Dnes ľudia milujú niečo iné…
Diabol je Ideál. Ideál je krásny. Milovať ho je tak jednoduché. Najpravdepodobnejšie túžiš po ideáli. Však je to tak? Veľa ľudí to má tak. Nie je to nič výnimočné. Povedal by som, že je to normálne. V tomto spoločenskom zriadení. Ideál je krásny, ale môže byť klamlivý, ak je odtrhnutý od reality. Dnes je tak veľa vecí odtrhnutých od reality…
Je tu ešte niečo. Vzorec, alebo to nazvime forma Dokonalosti. Dokonalosť tohto Sveta je v tom, že obsahuje v sebe oboje – Pravdu aj Ideál, Krásu aj Hrôzu. Je Boh, aj diabol. A napriek tomu, že je diabol Ideál, ľudia sa ho boja. Majú z neho strach. A strach ich núti robiť chyby. Cítia istotu, že Boh je milostivý, že im vždy všetko odpustí. No je to tak? Je to Pravda? Je to Boh, kto túto pravdu tvrdí?
Ľudia len hovoria, že chcú Pravdu, no v skutočnosti hľadajú príjemnú lož, hľadajú Ideál a Ideál sa tak ľahko miluje… ideál uspokojuje. Pravda je tvrdá a Ideál krásny. A medzi nimi sa točí koleso božieho mlynu. Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
Ľudia sa boja diabla, no mali by mať bázeň pred Bohom. Mali by milovať Pravdu, nech je akákoľvek. Pretože Pravda je Boh a božie mlyny sú Osud. Žijeme medzi dvomi hlavnými aspektami života, medzi Pravdou a Ideálom. Náš výber neustále roztáča koleso božieho mlynu. Aj to, že si nevyberám nič, je výber, že si nevyberám nič. Len sa veziem… len tak… bez snahy a zdanlivo bez ujmy. Aj to je výber. Ani Pravdu, ani Ideál, aby náhodou nedošlo k chybe. Kto nič nerobí, nič nepokazí. Aj také sme si vymysleli…
S úctou Milan
