Ľudské telo bez diela nemá zmysel. Ak človek žije len aby sa najedol a aby si niekde nejak zabezpečil základné prostriedky na hmotné potreby, taký život je bez diela. Telo a dielo je celistvosť. Jedno bez druhého nemá zmysel. Boli sme vsadený do hmotného sveta, aby sme ho budovali, aby sme sa oň starali, aby sme ho zveľaďovali. A aby to bolo možné, prijali sme telo. Kto túto skutočnosť ignoruje, jeho existencia v tele stráca zmysel.
Telo je náš nástroj. Bez neho tu nevieme existovať. Bez neho nevieme tvoriť, ani pracovať. O telo je dôležité sa starať. Kto to nerobí, kto sa k svojmu telu správa ľahkovážne, podobá sa zamestnancovi, ktorý dostal od svojho zamestnávateľa nástroj, o ktorý sa nestará. Nezáleží mu na ňom. No zamestnávateľ mu iný nástroj už nedá. V čase, keď zamestnanec svoj nástroj zničí, je prepustený.
Dielo je to, čo vzniká úsilím, prácou. Dielo je zásahom do reality. Akonáhle niečo vytvoríte, stáva sa to súčasťou našej spoločnej reality. Málokto si toto uvedomuje. Preto sa tu množí tak veľa zbytočných vecí, ba priam až škodlivých. Otázkou je, či nedopatrením, alebo je to zámer. Ak je to zámer, kto človeku dáva ten nápad, aby tvoril dielo, ktoré škodí svetu, ľudstvu, či jednotlivcom v našom okolí? Mali by sme sa zamyslieť, čo vidíme vo svojom okolí a aké diela podporujeme. Či už svojou spoluúčasťou na jeho vytvorení, aj keď za peniaze… alebo nečinným prizeraním sa, čo je Súhlas!
Všetci sme spolutvorcami nášho prostredia, v ktorom všetci spoločne žijeme. Nikto iný nám ho nevytvoril, iba my sami. Ilúziou je, že sa cítime byť od toho oddelení, že si myslíme, že my s tým nemáme nič spoločné. Máme – Priestranstvo, Prírodu, vzduch, vodu, pôdu, lesy… dediny a mestá a všetky veci okolo. Sme to my, kto to takto celé, ako to je, tvorí. Nestačí byť nespokojný s neporiadkom, ktorý máme doma. Chce to použiť telo, aby sa stalo dielo. Kto to odmieta, nech sa nesťažuje. Nech dožuje svoje sústo a môže ísť. Je nepotrebný.
S úctou Milan
