To čo prežívame na úrovni pocitov sa odzrkadľuje na stave našich vnútorných orgánov.
Platí to aj naopak. Od stavu orgánov, zvlášť črevného systému s ich obyvateľmi – mikróbami, závisí aj naše sebacítenie a aj spôsob reagovania na situácie.
Prvé výsledky výskumov vplyvu čriev na mozog sa objavili v roku 2013.Tento vzťah však už dávno predtým poznali v starých kultúrach, v ktorých sa zaoberali kultiváciou tzv. Dantien, Tchantien, Hara, Živa…
Dnes to nazývame „druhý mozog“, alebo „brušný mozog“.
Psycho-emocionálny stav človeka sa môže vytvárať cestou z čriev do mozgu. Naše črevá sa nielen podieľajú na tvorbe emócií ale ovplyvňujú aj naše správanie.
V bunkách čreva sa v ideálnom prípade tvorí 50% dopamínu a až 95% serotonínu. Od nich závisí naša nálada, nastavenie emócií alebo schopnosť adaptovať sa na stress. Črevá s mozgom komunikujú endokrinne, metabolicky aj nervovými dráhami.
Serotonín uľahčuje proces motoriky črevného svalstva a je dôležitou signalizačnou látkou.
Každý, kto trpí depresiou alebo záchvatmi paniky, či neurózou, by si mal pamätať, že napätý, stiahnutý žalúdok môže byť zdrojom nepríjemných pocitov. / odvaha sa spájala s meridiánom žalúdka/
Mikroflóra – moderne – mikrobiota, symbiotická, „priateľská“ spotrebuje asi 10% našej energie a berie 20% z našej výživy. Priemerný človek má okolo 2 až 2,5 kilogramov črevných baktérií. Spolu pozostáva zo 100 biliónov baktérií. Naproti tomu telo je tvorené 100 triliónmi buniek a majú suchú hmotnosť /bez vody/ len 250 gramov. Zmestia sa do dvoch dlaní dospelého človeka. Črevné baktérie sú u každého tak individuálne ako odtlačok prstov.
Črevná mikroflóra je zložená z cca 500 druhov baktérií. 70% z nich sú symbiotické pozitívne baktérie a 30% vytvárajú toxíny a sliz. To aké baktérie sa budú rozmnožovať závisí od toho čo jeme a „koho“ v črevách kŕmime. Tie „nie priateľské“ črevné baktérie živíme hlavne mäsom.
Človek je ekosystém ktorý žije v súlade s mikroorganizmami. Črevné baktérie majú svoje gény. Spoločne majú 150 x viac génov než organizmus človeka. Je to celý genofond a ten nazývame mikrobiota.
Črevo je obrovská matrica na ktorú môžeme vplývať aj vplývame.
Jedlom, spôsobom jedenia, či jeme pomaly, spokojne, alebo naopak v zhone, spôsobom reagovania, svojim životom.
Signály z čreva sa môžu vysielať do rôznych častí mozgu. Napr. nikdy nejdú do vizuálnej kôry.
Keby tomu tak bolo, potom by sme mohli vidieť obrazy toho čo sa deje v črevách.
Signály idú do limbického systému /prefrontálnej kôry, amygdaly, hipokampu alebo napr. do záhybu limbického systému tzv. predný cingulate gyrus./ Ten posledný sa podieľa na spracovaní regulácie emócií a správania. Koordinuje emócie, citové správanie sa, podieľa sa na riadení rozhodovania. Tu sa spracovávajú aj emócie ako strach a hnev. Alebo ovplyvňujú srdcovú frekvenciu, dychovú frekvenciu a reguláciu krvného tlaku.
Neurofyziológovia nie sú zatiaľ rady, keď sa spájajú funkcie mozgu a čriev takýmto spôsobom. Sú tu prepojenia týkajúce sa pocitov, morálky, kvality pamäte a motivácie. To neznamená, že len črevo určuje našu morálku, ale je schopné tieto procesy ovplyvňovať.
Črevá a mozog majú veľa spoločného, nervové okruhy, neurotransmitery a proteíny.
Ako podporiť svoj „druhý mozog“?
- Jedlo vždy poriadne žujte! Pevné jedlo sa má stať tekutým.
- Jedzte iba vtedy ak máte skutočný hlad, nie zo zvyku.
- Jedzte v pohode, nie keď ste unavení a vystresovaní, a nie vtedy, keď máte studené ruky a nohy (vtedy je zlé zásobenie čriev krvou).
Masáže a manipulácie s bruchom sa v ľudovom liečiteľstve praktizujú už dlho, ale „druhý dych“ chytili až nedávno. Na popularite získavajú aj vďaka súčasnému vedeckému výskumu a efektivite viscerálnej masáže brucha. Naučte sa aspoň základom toho ako udržovať brucho v normálnom stave.
Nejedzte po 18.00 hod. hlavné jedlo. A najlepšie žiadne. Metabolizmus sa po tejto dobe až 6 násobne spomaľuje. Jedlo zostáva dlho nestrávené v tráviacom trakte.
Pôsobením na stav čreva a mikrobioty je možné regulovať nielen fyziologické funkcie, ale aj naše prežívanie, naše cítenie a psychiku.
ZDROJ: https://klucekzdraviu.sk/creva-nasa-psychika/
